...Kresťanskí politici a cirkevní otcovia s obľubou sa odvolávajú na tzv. kresťanské hodnoty, ktoré by mali tvoriť ideový základ nášho súkromného a spoločenského života. Je teda namieste otázka, aké sú to vlastne hodnoty, v čom je ich výnimočnosť a v čom sa prejavujú?
Osobitosť kresťanských hodnôt určite nemôžeme hľadať v oblasti etickej, pretože kresťanstvo nie je pôvodcom, ani výhradným nositeľom etických zásad života.
V spoločenskom a kultúrnom živote starých Grékov a Rimanov nebol rok jeden v ničom výnimočný. V Aténach alebo v Ríme nikto netušil, že kdesi v Palestíne sa narodil a žije dieťa menom Ježiš. Prvé kontakty apoštola Pavla s obyvateľmi Atén v roku 51 sa skončili fiaskom, o niečo úspešnejší bol v Macedónsku, v Solúne a v Korinte, kde v rokoch 49 až 52 založil prvé kresťanské spoločenstvá. Kresťanstvo bolo formálne uznané až tzv. milánskym ediktom v roku 313. Neskorší zákaz pohanských kultov z roku 393 využila kresťanská cirkev na prenasledovanie pohanov a ničenie všetkého, čo súviselo s náboženskými a kultúrnymi tradíciami starých Grékov a Rimanov. Búrali sa chrámy antických bohov, pálili sa knihy a obrazy, napokon cisár Justinián v roku 529 dal zatvoriť aj všetky filozofické školy v Aténach a zakázal činnosť pohanských učiteľov...