Po kliknutí na link sa vám zobrazí úryvok z knihy vo formáte pdf

...Smelo môžeme vychádzať z premisy, že „komunizmus“ ešte nikdy a nikde nebol vybudovaný, a preto sa nemohol dopustiť žiadnych zločinov (čo vôbec nie je nelogické a žiada sa zodpovedať otázka, kto ich vlastne napáchal). Teda to, čo sa tu tak vehementne odsudzuje ako komunizmus, sa dialo v kresťanskej Európe (na kresťanskom Slovensku s dvetisícročnou kresťanskou tradíciou) a tých 102 000 obetí z rokov 1948 – 1989, ktoré sa mu prisudzujú, sú obeťami hlavne kresťanstva – kresťanov.
Tieto obete, počet uvádzam podľa mesačníka Dilema, 11. 11. 2001, zadná strana väzby, vydavateľstvo Michala Vaška 2001, Prešov, sú kvantitatívne porovnateľné s výkonom inkvizítora Tomáša Torquemadu, ktorý sám, jediný, má na svedomí vyše 114 000 mučených obetí, z ktorých v Španielsku bolo 10 200 upálených v mene ľahostajných (v skutočnosti bojazlivých) spravodlivých, v mene viery, cirkvi, pápeža, židokresťanstva, Boha... Pri upálení jedného „kacíra“ na deň mali postarané o zábavu na celých 28 rokov. Na koho chcú zasa krvilační židokresťania zhodiť svoje zločiny?
Spočítal už niekto obete ponežnorevolúčneho teroru, spočítal niekto samovraždy spáchané pod tlakom negatív spoločenského vývoja ako napr. mamička, ktorá v Hlohovci vyskočila s dvojročnou dcérkou v náručí z 11. poschodia (možno v budúcnosti budú na vine komunisti, lebo nastavali také vysoké obytné domy), mafiánske vraždy na objednávku, vraždy partnerov podozrievaných z nevery, politické vraždy a to všetko odeté do plášťa „slobody“? Komu ich raz krvilační židokresťania prirátajú? Komu?!...