- Budeš hrať futbal? - pýta sa ma raz otec.
- Nie, - vravím mu. - Hrať nebudem. Budem chytať v bránke.
Vytváram si pre to svojrázne filozofické odôvodnenie. Som už od narodenia trochu brucháčik - na svet som prišiel ako päťkilový, mamička ma pridájala do dvoch rokov, ale aj potom som si rád a poriadne zajedol. A to mi už zostalo. Pôsobím pohodlným, pomalým dojmom. Ostatne, podľa toho mi prischla aj prezývka Macinko. Vtedy som uvažoval takto: Dobrý výkon brankára vidieť, obdivujú ho, zahrá si a pritom sa toľko nenabehá. Ukážka chlapčenského sebectva: za menej driny viac slávy. Omyly tohto pohľadu na úlohu brankára pochopím plne až po rokoch. Predbežne ostáva pre mňa vrcholom šťastia, keď si aspoň na chvíľu môžem zastať do prázdnej brány Slovana a ostatní chlapci na mne skúšajú svoje strelecké šťastie...