neprihlásený
Ukáž košík
utorok, 19. marec 2024, meniny oslavuje: Jozef, zajtra má meniny: Víťazoslav
Prosíme ctených zákazníkov, aby si pred návštevou dohodli stretnutie na čísle 0905 311 663.



Knihy – dokumentyZabudnuté osudy škôl STAREJ TUREJ
MP3 prehrávač do 5GB - Zabudnuté osudy škôl STAREJ TUREJKde ste, dobrí, talentom obdarení učitelia? Máme na mysli takých, ktorí si učiteľovanie zvolili nielen ako zamestnanie, ale predovšetkým ako povolanie, poslanie. Sú bezpochyby takí na každej škole. Hoci v našej súčasnosti je ťažké jednoznačne spĺňať všetky požiadavky a predstavy o dobrom učiteľovi – byť vždy v dobrej kondícii, nestrácať nervy pri riešení konfliktných situácií, nechávať svoje bolestivé problémy doma, byť dobre podkutý vo svojich predmetoch, venovať sa deťom v krúžkoch, olympiádach... Ak k tomu ešte pridáme nedostatok spoločenského uznania, vyplývajúceho aj z nízkeho finančného ohodnotenia učiteľovej práce, tak je to ťažký balvan na jeho ramenách.
O nezastupiteľnej úlohe učiteľa v každej etape spoločenského vývoja v staroturianskej histórii, dávnejšej aj nedávnej, hovorí aktuálna publikácia Zabudnuté osudy škôl Starej Turej. Zostavila ju neúnavná propagátorka dejín rodnej obce Ing. Eva Tomisová.
bežná cena:
13,94 €  (420 Sk)
u nás:
11,95 €  (360 Sk)
Záruka 24 mesiacov
Autor: Eva Tomisová
Počet strán: 212
Jazyk: slovensky
Väzba: pevná, veľký formát

Autorka v diele doslova kliesni cestu po zarastených chodníčkoch osudov početných škôl v Starej Turej a po jej rozľahlých kopaniciach. Veď ony boli prvotnými centrami vzdelanosti a kultúry našich predkov. Publikácia sa stáva vzácnym dokladom o hlbokých koreňoch tradície vzdelanosti v tomto kraji. Poprednú úroveň staroturianskeho školstva s vďakou potvrdzujú aj generácie niekdajších „meštiankarov“ z okolitých obcí.


Úryvok



Od novembra 2009 do januára 2011 som v Staroturianskom spravodajcovi uverejňovala 15-dielny seriál s názvom Zabudnuté osudy staroturianskych škôl. Podnetom k napísaniu tohto seriálu bola náhoda. Veľmi často navštevujem Mestské múzeum v Starej Turej a postupne si prezerám hlavne písomné a fotografické pamiatky. Viackrát som sa pristavila pri paneli, na ktorom sú fotografie staroturianskych škôl. Nepozdávalo sa mi, že sa tam nenachádza fotografia školy z evanjelickej školy Na Dúbrave. Ponúkla som pani riaditeľke Elene Ondrášikovej, že jej donesiem školské fotografie mojej mamy, ktorá túto školu navštevovala v 30-tych rokoch. Doniesla som tri fotografie. Na dvoch boli žiaci fotografovaní pri plote školy a na tretej (fotografii) pred školou. Lenže pani Ondrášiková spoznala, že jedna škola na fotografii je škola v Súši a nie Na Dúbrave.
Vôbec som netušila, že moja mama chodila do školy i v Súši. To ma podnietilo k pátraniu, kde by táto škola v Súši mohla byť. Jednu školu v Súši som poznala, ale tá bola postavená neskôr po 2. svet. vojne. Dočítala som sa, že prvá škola v Súši bola u Štefana Mikulca v jeho bývalej krčme. Zo zoznamu posledného prečíslovania domov som usúdila, že dom by ešte mohol stáť. Našla som ho v Hornom Súši. Hneď som si ho vyfotografovala. Porovnaním starej a novej fotografie a po konzultácii s p. Oľgou Hvožďarovou som zistila, že i p. Ondrášiková sa mýlila. Školská fotografia mojej mamy v Súši bola totiž urobená pred susedným domom bývalej školy asi z dôvodu lepšieho svetla. Neskoršie školské fotografie boli už skutočne robené pred školou v krčme Mikulca. Cestou domov som si urobila i pár snímkov súšarskej školy z 50-tych rokov.
O pár dní som si urobila ďalší bicyklový výlet po okolí s cieľom nájsť bývalú evanjelickú školu Na Dúbrave, o ktorej som už vedela dávnejšie a pred pár rokmi som už v jej blízkosti bola. Súčasní majitelia boli ku mne veľmi milí a dovolili mi odfotografovať obe budovy bývalej dúbravskej školy a poskytli mi veľmi cenné
informácie. Keďže som už bola asi 2 km od osady U Búzikov, rozhodla som sa tam pohľadať i bývalú katolícku školu. V tejto osade som nikdy predtým nebola. Pretože sú to už všetko domy chalupárov, mala som problém školu nájsť a odfotografovať. Keďže sa mi nechcelo vracať domov hore brehom buď na Lazy alebo na Hnilíky, pustila som sa lesom do Topoleckej. Tam som chcela pokračovať v hľadaní a fotení ďalších bývalých škôl. V Topoleckej vlastne nikdy nebola postavená budova školy. Škola sa postupne nachádzala v štyroch súkromných domoch a nakoniec pôsobila v kultúrnom dome.
Môj ďalší bicyklo-fotografický výlet smeroval k ďalším kopaničiarskym školám. Najskôr som sa zastavila na Papradi, bývalú najstaršiu kopaničiarsku školu Slovenska som ale nenašla. Poradili mi miestni obyvatelia a mohla som si túto bývalú starú školu vyfotografovať, a po nej i bývalú novšiu školu. Odtiaľ som sa vybrala do Durcech Doliny, kde sa tiež škola nachádzala vo viacerých budovách, v dvoch súkromných domoch a v budove postavenej v 30-tych rokoch. Toto sa udialo ešte v r. 2009. Keď som sa rozhodla v r. 2012 napísať o školách v Starej Turej knihu, šla som ešte pohľadať posledný dom, kde sa vyučovali malé deti v prípade veľkého snehu a veľkej vzdialenosti od školy. Bolo to v osade U Mikulcov.
Po zdokumentovaní kopaničiarskych škôl som sa začala venovať školám priamo v meste Stará Turá.
Najpodstatnejšie údaje o školách som si pozisťovala už dopredu, hlavne z článkov Heleny Lukáčovej, ktoré zverejňovala v Staroturianskom spravodajcovi. Fotografie škôl (starých i mojich súčasných) a základné údaje o nich som si začala usporadúvať. Postupne som si to dopĺňala o ďalšie údaje z výpisov zo školských kroník, z kroník Úradníčkovej i Meštiankovej, zo zápisníc katolíckej školskej stolice, z rozprávania pamätníkov. Veľa mojich známych a spolužiačok mi požičalo fotografie žiakov a učiteľov. Po nahromadení dostatku písomných i fotografických materiálov o staroturianskych školách som usúdila, že by som o týchto školách mohla napísať seriál článkov do nášho časopisu. Myslím si, že veľa ľudí v Starej Turej dodnes nevie, kde všade v Starej Turej i na staroturianskych kopaniciach boli umiestnené školy.
Školy – to je téma, ktorá sa týka každého z nás. Každý staroturiansky rodák navštevoval niektorú z nich, alebo i viaceré. V bývalej národnej škole som navštevovala 1. a 2. triedu, v bývalej katolíckej škole 3. a 4. triedu, 5. až 7. triedu v bývalej meštianke a 8. a 9. triedu v novopostavenej pavilónovej škole. Navštevovala som hudobnú školu (neskôr ĽŠU) pri bývalom kine. Moja mama navštevovala školu Na Dúbrave i v Súši. Jej otec tiež školu Na Dúbrave. Moja babička, rod. Klimáčková, i s rodičmi chodila do evanjelickej školy na Papradi a dokonca jeden veľmi vzdialený príbuzný Klimáček bol na Papradi jeden z ľudových učiteľov. Moje deti chodili skoro do tých istých škôl ako ja. Otec, ktorý je pôvodom z Lubiny, navštevoval meštiansku školu na Starej Turej a do tejto budovy školy chodí už 4. generácia mojej rodiny (otec, ja, moje deti a moja vnučka).
V seriáli však nemohli byť články o jednotlivých školách vyčerpávajúce, lebo dlhá história hlavne cirkevných škôl sa nedala vpísať na dve strany, pokiaľ som chcela v nich použiť školské fotografie žiakov s učiteľmi a aspoň nejaké fotografie jednotlivých škôl. Preto som v úvode každého článku miesto fotografií použila malé nákresy škôl, ktoré som nazvala logá a použijem ich aj v tejto knihe. Majú dosť veľkú výpovednú hodnotu, lebo pod každým logom je napísaný názov školy, miesto, dátumy vzniku i zániku školy.
Cieľom tejto knihy je informovať, ako sa v minulosti v Starej Turej učilo, ako vyzerali školy kedysi i dnes, kde sa nachádzajú, kto všetko sa zaslúžil o vzdelanie a rozhľadenosť našich bývalých, ale i dnešných obyvateľov.
Všetky práce z histórie Starej Turej i rodiny, ktoré si spracovávam, sú určené hlavne pre moje deti a vnukov, a preto sa i v tejto knihe objavia momenty týkajúce sa mojej rodiny, mňa i mojich spolužiakov.
Keď som si počas písania seriálu robila katalóg všetkých učiteľov, ktorí učili do rozdelenia ZDŠ v r. 1974, prišla som k počtu 462 učiteľov. S učiteľmi 1. ZDŠ a 2. ZDŠ je to už viac ako 577 učiteľov, ktorí učili na základných školách. Do katalógu som už nezaraďovala učiteľov ZŠ Hurbanova a stredných škôl. Týmto chcem nadviazať na to, že toľkým učiteľom sa nedalo v tejto knihe podrobne venovať. Väčšiu pozornosť som venovala tým, ktorí ma najviac zaujali svojím postojom a láskou k žiakom, svojou statočnosťou a obetavosťou pri mimoškolskej činnosti.
Názvy škôl v jednotlivých kapitolách som sa snažila dávať podľa prvého názvu pri vzniku školy. To, že v priebehu svojej existencie menili názov, uvádzam v každej kapitole.
Väčšina autorov o školstve delí školstvo podľa období (do r. 1918, od r. 1918 do 1938, 1938 – 1945 a po 2. svet. vojne). Ja som sa rozhodla členiť školstvo podľa budov škôl od ich vzniku až po zánik školy alebo podľa jednotlivých osád. Preto v niektorých kapitolách je obsiahnuté školské dianie i za viac ako jedno storočie alebo je viac umiestnení škôl v jednej osade (viď Topolecká, Súš...).

Túto knihu chcem venovať mojim sestrám – nesmierne obetavým a vynikajúcim učiteľkám – Boženke Šustekovej (in memoriam) a Mgr. Dášenke Pokornej, a ďalej mojim bývalým obľúbeným učiteľkám Oľge Slezáčkovej, Marte Jurášovej, Milene Úradníčkovej, Anne Slezáčkovej a Irene Seleckej.


Evanjelická škola Papraď


Prvá škola v Starej Turej bola pravdepodobne na začiatku 17. storočia pri fare pod návrším Chríb, kde bol postavený prvý kostolík. Po postavení katolíckeho kostola v r. 1748 a evanjelického kostola v r. 1784 si obe cirkvi pri svojich farách zriadili i školy. Keďže však Stará Turá mala rozsiahle kopanice a pre deti bolo veľmi obťažné dochádzať do týchto škôl, obe cirkvi sa rozhodli, že z cirkevných peňazí postavia školy i na kopaniciach. V tom čase žilo najviac evanjelických detí na Papradi, Černochovom vrchu a v dolinách Durcech, Drgonovej, Bielčikovej. Preto sa evanjelická cirkev rozhodla postaviť školu práve na Papradi. Stalo sa tak v r. 1852.
Ján Drobný, býv. evanjelický farár v Starej Turej, ktorý pod pseudonymom Janko Dobreznámy uverejňoval v Považských hlasoch Kroniku Starej Turej, v čísle 16/1927 napísal toto: „Na poli osvety vyzískala si vavrín slávy Stará Turá tým činom, že ona prvá na celom Slovensku postavila riadnu školu a povolala riadneho diplomovaného učiteľa do školy na kopaniciach.“ Aj Ján Leška (1831 – 1909), evanj. kňaz, národovec, básnik a publicista, ktorý veľmi obdivoval staroturiansku cirkev pre jej pevnosť, vieru, zápal a nadšenie, sa asi v r. 1867 vyjadril o nej, že si stavbami škôl na Papradi a Na Dúbrave postavila živý pomník na zemi.
Školu postavili z nepálenej tehly, jej múry boli široké až 80 cm. Škola pozostávala z jednej triedy 7m x 6m, jednej izby, kuchyne, komory, šopy a maštaľky. V kuchyni bol pôvodne komín s otvorenou pieckou. Prvým učiteľom sa stal roľník Klimáček (pravdepodobne z papradskej časti U Klimáčkov, kde už vtedy žil rozvetvený rod Klimáčkovcov). Po ňom už nastúpil na školu riadny učiteľ Daniel Neumann. Učil tam 10 rokov až do r. 1863. Za jeho pôsobenia bola škola 6. 9. 1860 vysvätená Jozefom Miloslavom Hurbanom, nitrianskym konseniorom a farárom v Hlbokom. Učiteľ Daniel Neumann (8. 5. 1831 v Novom Meste n.V. – 13. 12. 1909 v Kráľovej) spomínal, že za jeho pôsobenia ešte neboli oceľové perá, a tak musel žiakom vyrábať brkové perá. Neboli ani linajkové písanky, v školách i úradoch sa používal len staroturiansky papier, vyrábaný v papierni v Topoleckej, a menšie deti písali grifľom na tabuľky. Vo svojej kronike, ktorú už napísal vo svojej starobe, Daniel Neumann uvádza, že celá škola bola nedláždená, iba udupaná zem. Miesto školských lavíc boli stoly zbité z dvoch dosák a na sedenie mali žiaci okresané brvná so štyrmi nohami. Takýto „nábytok“ bolo „vídať“ iba v krčmách. Škola od samého začiatku bola malá. Uč. D. Neumann to riešil menšou stavebnou úpravou školy. Počas školskej služby na Papradi sa oženil, ovdovel aj druhýkrát oženil so Staroturankou Annou Roháčkovou z rodiny mešťana a kupca s bryndzou, ktorý býval vedľa obecného domu. Podrobnejšie o uč. Neumannovi viď Evanjelický posol spod Tatier č. 2/2010. Neskôr prišiel na učiteľské miesto Pavel Hudec, po ňom Karol (Ján?) Orgon, Karol Martešík z Myjavy a Pavel Jurenka. Medzitým pôsobili i výpomocní učitelia Michal Koštiaľ a Pavel Borsuk. V r. 1883 nastúpil do školy diplomovaný učiteľ Michal Zaťko zo Štrby. Učil tu do r. 1887. Za jeho účinkovania 1. a 3. triedu viedol roľník Ján Roháček. V r. 1887 nastúpil
do papradskej školy ďalší diplomovaný učiteľ Pavel Bartoš z Oroslánu, kde bol vyhlásený
za pansláva a musel učiteľskú stanicu opustiť. Ujala sa ho staroturianska cirkev na čele s farárom Ľudevítom Čulíkom. Za jeho pôsobenia pristavili k pôvodnej budove školy dve nové triedy 9 m x 8 m a stará škola bola prestavaná na byt pre správcu školy a ďalšieho učiteľa. Bolo to z dôvodu rýchlo rastúceho počtu školopovinných detí (na začiatku 90-tych rokov 19. stor. ich bolo v škole na Papradi už skoro 200), ale i z dôvodu platnosti zákona o organizácii národného školstva z r. 1868, ktorý vo svojom jednom paragrafe „nakladá všetkým školským vrchnostiam, aby sa všetkými prostriedkami pričinili uviesť nevyhovujúce školské budovy do takého stavu, aby vyhovovali požiadavkám zákona“. Nové triedy boli postavené z pálených tehál, strecha bola
pokrytá pálenou škridľou zo staroturianskej
tehelne. Učiteľ Bartoš s najväčšou pravdepodobnosťou učil i moju babičku Alžbetu Nemcovú, rod. Klimáčkovú od Klimáčkov, ktorá (asi)
navštevovala školu v r. 1891 až 1895. Podľa jej rozprávania chodila do školy iba štyri zimy. Ľutujem, že som ju kedysi nepočúvala a nedozvedela som sa viac. Vybavuje sa mi v pamäti už iba to, že babička nespomínala rada, ako sa musela učiť i maďarčinu....

Zabudnuté osudy škôl STAREJ TUREJ
Dátum poslednej aktualizácie: 25.november 2013

Super firmy
Super inzercia
Super barter
Super obchod
Super reality
Akvashop

Knihy – o cirkvi
Medicína a náboženstvo – Vylieči vás modlitba?
Ako cirkev bránila rozvoju medicíny. Náboženské klamstvá a výmysly. Od histórie až po súčasnosť. Cirkevníci bojovali proti anatómii i očkovaniu.
Prečo chce cirkev nemocnice? Atď. Vh...
INFO - www.dio.sk
ONLINE i OFFLINE kontrola polohy automobilu
Program ROUTE66
Podporný program vykresľovania pre LOKÁTOR UNI. Zoznam polôh automobilu sa vykreslí v mape prenosom dát o polohe -do pro...
INFO - www.dio.sk
Semená rôznych rastlín
Banánovník snežný 2 ks semien
Banánovník snežný
INFO - www.dio.sk
Tonery a cardtridge do tlačiarní
Toner kompatibilný s Brother DR 2000 DRUM UNIT
Pre použitie v tlačiarniach: Brother HL 2030/ HL 2032/ HL 2040/ HL 2070N
INFO - www.dio.sk
Liečivé rastliny
Kolový orech mletý 1000g (Cola acuminata)
Kolový orech - životabudič.
INFO - www.dio.sk
Handsfree pre mobilné telefóny cez káblik
Handsfree cez káblik - HEADSET STEREO SAMSUNG D600 IMITÁCIA - stereo
Pomocou tohoto zariadenia môžete pohodlne počúvať rádio, pesničky,telefonovať a pritom mať telefón v kabelke alebo za opaskom. Pohodlné používanie, jednoduchá obsluha, čistý zvuk, neru...
INFO - www.dio.sk
Usb kľúč 4GB
A-DATA RB19 4GB USB green
USB pamäťový kľúč - športový USB flash disk s moderným dizajnom z materiálu odolnému voči vode, prachu a mechanickému poškodeniu pri páde. Podopruje Windows® Vista™ ReadyBoost™. č...
INFO - www.dio.sk
Darčeky
Sada na poker
Sada na poker so žetónmi a kartami v kovovom kufríku spolu s návodom.
INFO - www.dio.sk
Káva - rôzne exotické druhy
Kenya 250g
Kenya.
INFO - www.dio.sk
Usb kľúč 4GB
A-DATA C702 4GB Flash Drive white
USB pamäťový kľúč - kompaktný USB flash drive s výsuvným konektorom v klasickom dizajne. Napájanie cez USB, uško na zavesenie na kľuče alebo na krk . Podpora Windows® Vista ReadyBoost™...
INFO - www.dio.sk

REKLAMA na KNIHY, Ekokonzult.com
DIO - Dobrý Internetový Obchod - nakupuj s rozumom
doporučené rozlíšenie 1024x768, © DIO, 2004, doporučený prehliadač: IE 5.5 a viac, © webmaster DIO, www.dio.sk
Stránky alebo ich časť, vrátane skriptov chránených copyrightom, možno použiť len po písomnom súhlase!