5,48 €  (165 Sk)

Záruka 24 mesiacov
Autor: András Gábor
Počet strán: 132
Jazyk: slovensky
Väzba:brožovaná

Kde bolo, tam bolo alebo historická situácia

Ako je možné, že tu v strednej Európe v 20. storočí sa mohli odohrať také neľudské zverstvá? Čo a ako sa to stalo? Na to, aby sme mohli správne pochopiť a posudzovať akékoľvek udalosti, potrebujeme poznať ich kontext – historické, ekonomické a politické podmienky. Povedzme si teda na úvod, kde a kedy sa odohráva hrôzostrašný dej tejto knihy. Pripomeňme si stručne
aspoň rozhodujúce udalosti tohto historického rámca.
Od roku 1867 po rakúsko-maďarskom vyrovnaní nastúpila maďarská politika na cestu brutálneho útlaku nemaďarských národov a národností Uhorska, tvoriacich väčšinu obyvateľstva štátu. Oficiálne, aj podľa dlhodobo a systematicky falšovaných
úradných štatistík tvorili Maďari v roku 1910 len 36,8 % obyvateľstva Uhorska, pričom v skutočnosti to bolo len 28 %!!! Násilné jazykové alebo aspoň štatistické pomaďarčovanie sa robilo všetkými možnými prostriedkami. Súčasne maďarská agrárnická vláda na začiatku 20. storočia smerovala politiku Uhorska do vojny proti balkánskym národom. V oboch týchto snaženiach mal hlavné slovo fanatický slovákofób, germanofil a neúnavný vojnový štváč pred i počas celej prvej svetovej vojny gróf Albert Apponyi. Už samotná táto politika maďarských vládnych predstaviteľov predurčovala mnohonárodné Uhorsko na nezvratný rozpad.
28. 6. 1914 bol v Sarajeve zavraždený rakúsky arcivojvoda František Ferdinand Habsburský.
23. 7. 1914 poslala pod touto zámienkou rakúsko-uhorská vláda, po dohode s vládou nemeckou, vláde Srbska ultimátum s neprijateľnými a nesplniteľnými podmienkami.
28. 7. 1914 vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu, čím fakticky začalo dovtedy nevídanú prvú svetovú vojnu.
21. 11. 1916 smrť Františka Jozefa I.
1916 – 1918 vláda posledného uhorského kráľa Karla IV., ako cisára Karla I.
8. 1. 1918 – vyhlásenie 14 bodov prezidenta Wilsona
18. – 23. 1. 1918 generálny štrajk v Uhorsku
1. 2. 1918 – vzbura v Boke Kotorskej
apríl 1918 – kongres utlačovaných národov Rakúska-Uhorska v Ríme
1. 5. 1918 – manifestácia v Liptovskom Mikuláši požadujúca československý štát
Na jeseň 1918 nemecké a rakúsko-uhorské vojská prehrali posledné bojové operácie. Územie Uhorska, tobôž územie etnického Maďarska, neboli frontovými udalosťami priamo vôbec zasiahnuté (boje v Haliči sa týkali územia štátoprávne prislúchajúceho k rakúskej časti Habsburskej ríše).
Október 1918 – fronty sa rozpadli. Vojenské jednotky, vracajúce sa z frontov, zanechávali svoju výzbroj a výstroj v posádkach na území Maďarska a vojaci odchádzali domov. Navyše, jednotky nemeckého maršála Mackensena, vracajúce sa z frontu cez Maďarsko, ponechali celú svoju ťažkú i väčšinu ľahkej výzbroje v Maďarsku, ktorá zostala nekontrolovane zachovaná v posádkových i v utajených skladoch. Keďže územie Maďarska nebolo až do polovice roku 1919 okupované armádami víťazných mocností, profesionálni dôstojníci a poddôstojníci bývalých uhorských jednotiek mali vytvorené všetky podmienky nielen na organizovanie ozbrojených teroristických „dôstojníckych oddielov“, ale aj na prípravu tajného znovuvyzbrojenia Maďarska v rozpore s podmienkami mierových zmlúv. (V tejto súvislosti je pozoruhodné, že pri vpáde maďarských boľševikov na Slovensko boli nasadení aj vojaci Mackensenovej armády na maďarskej strane – viď zborník Vpád maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919, Slovenský chýrnik, Bratislava, str. 266.)
15. 10. 1918 vydal cisár Karol Habsburský manifest o federalizácii Rakúsko-uhorskej monarchie.
24. 10. 1918 vypukla v Rijeke vzbura rakúsko-uhorských vojenských jednotiek.
25. 10. 1918 sa v Budapešti ustanovila Maďarská národná rada ako najvyšší politický orgán maďarského národa.
29. 10. 1918 – odtrhnutie Chorvátska od Uhorska
29. 10. 1918 vypukol v Budapešti generálny štrajk.
30. 10. 1918 vypukla v Maďarsku krvavá maďarská tzv. astrová revolúcia s množstvom mŕtvych a ranených.
31. 10. 1918 Maďarská národná rada oficiálne vyhlásila odtrhnutie Maďarska od rakúskej časti Habsburskej ríše a definitívne ukončenie nároku dynastie Habsburgovcov na maďarský, resp. uhorský trón (následník trónu Jozef Habsburg, ktorý sa práve nachádzal v Budapešti, pri tejto príležitosti ešte toho istého dňa prisahal vernosť Maďarskej národnej rade ako maďarský občan pod menom a priezviskom József Alcsuti!).
13. 11. 1918 podpísalo Maďarsko v Belehrade prímerie s mocnosťami Dohody.
16. 11. 1918 vyhlásenie nezávislej Maďarskej republiky, abdikácia kráľa Karola IV.
16. 11. 1918 sa zo sovietskeho Ruska vrátil do Maďarska Béla Kun so svojimi druhmi s úlohou vykonávať komunistickú propagandu. Zakrátko však boli zatknutí.
20. 11. 1918 – Sedmohradskí Rumuni vyhlásili odtrhnutie
od Uhorska.
25. 11. 1918 vytýčila Dohoda dočasnú demarkačnú čiaru medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom.
26. 11. 1918 vydal maďarský ministerský predseda Mihály Károlyi proklamáciu k nemaďarským národom bývalého Uhorska, v ktorej im nasľuboval hory-doly, ak si neuplatnia právo na sebaurčenie v samostatných štátoch!
2. 12. 1918 doručil predseda misie Dohody pplk. Vyx maďarskej vláde nótu o okamžitom vojenskom vyprataní nemaďarských území, ležiacich za demarkačnou čiarou.
Začiatkom roka 1919 prebiehali intenzívne rokovania o definitívnom vytýčení hraníc medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom.
12. 3. 1919 vyšiel maďarský zákon č. 30 o „samospráve“ Slovenska, účelom ktorého bolo pokúsiť sa paralyzovať úsilie Slovákov o vlastnú národnú samostatnosť.
20. 3. 1919 predložil pplk. Vyx maďarskej vláde nótu Dohody o novej demarkačnej čiare medzi Maďarskom a Česko-Sloven-
skom, ktorá sa mala stať hranicou medzi oboma štátmi.
21. 3. 1919 odstúpila maďarská socialistická vláda Mihálya Károlyiho pre nesúhlas s uvedenou demarkačnou čiarou a hranicou a po dohovore boli z väzníc prepustení maďarskí komunisti, aby sa pokúsili vojensky obsadiť Slovensko. Za týmto
účelom dostali k dispozícii celú štátnu mašinériu a temer všetky vojenské zbrane a muníciu.
21. 3. 1919 prevzali komunisti B. Kuna od orgánov Károlyiho vlády moc v Maďarsku, vytvorili vládu ľudových komisárov a vznikla Maďarská sovietska republika. B. Kun celkom otvorene demonštroval maďarský nesúhlas s hranicou medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom (vlastne s rozpadom Uhorska), vydal heslo: „Boj za znovuvydobytie starých hraníc Uhorska!“
Nešlo teda o žiadne oslobodenie slovenských robotníkov a roľníkov spod jarma kapitalistov, ale o opätovnú vojenskú
okupáciu. Celé generácie našich občanov sa od r. 1945 skoro až dodnes učili o hrdinskej republike rád! O krvavých obetiach tejto maďarskej invázie sa v školách nedozvedeli nič, a žiaľ tak je tomu až doteraz!
Od 27. 4. 1919 do 14. 8. 1919 sa uskutočnil vpád maďarského boľševického vojska na Slovensko. Vpád bol za ťažkých obetí vojensky odrazený, Maďarsko obsadila rumunská armáda a moc v Maďarsku prevzala sociálnodemokratická vláda Gyulu Peidla, ktorú potom odstránil pučom István Friedrich a sám seba vyhlásil za ministerského predsedu. Za jeho vlády bol v Maďarsku nastolený biely teror a vykonali sa tie najstrašnejšie zločiny. Friedrichova vláda s okamžitou platnosťou odvolala všetky výdobytky demokratickej revolúcie, obmedzila občianske práva a slobody. Naplnila väzenia robotníkmi, chudobnými roľníkmi a pokrokovými intelektuálmi. Výkvet národa utrpel ťažkú ranu. Hudobní skladatelia Bartók, Kodály boli trestne stíhaní, spisovateľ Móricz dokonca skončil na čas vo väzení, desiatky ďalších, napr. Lukács, Mannheim, Polányi, Alexander Korda, sociológ
umenia Arnold Hauser, všestranne nadaný umelec Laszló Moholy-Nagy, museli opustiť krajinu, aby sa zachránili.
Iní sa stiahli do ústrania. Toto utrpenie nespôsobila Trianon-
ska dohoda, ale si to spôsobili a robili Maďari sami navzájom. Bol to biely teror a antisemitizmus, ktoré spôsobili emigráciu a úpadok hospodárstva, finančníctva, umenia, vedy, literatúry, filmového priemyslu, a nie Trianonská dohoda! Mnohí maďarskí emigranti z týchto čias sa úspešne uplatnili v zahraničí.
16. 11. 1919 obsadili bez odporu Budapešť jednotky Národnej armády Miklósa Horthyho a po odstránení Friedrichovej vlády
22. 11. 1919 vytvoril Károly Huszár novú maďarskú vládu, počas ktorej biely teror s najstrašnejšími zločinmi pokračoval v Maďarsku bez prekážok aj naďalej. Mocnosti Dohody túto vládu uznali a vláda akceptovala výsledky prvej svetovej vojny a povojnových revolúcií a priviedla Maďarsko k podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. Maďarsko sa tak, po krátkej etape ľavicovej vlády komunistov – diktatúre proletariátu, malo možnosť na celé desaťročia oboznámiť sa aj s pravicovou vládou fašistov – diktatúrou veľkoburžoázie.
Rôzni pravicoví pseudohistorici sa pokúšajú niekedy ospravedlňovať alebo zľahčovať hrôzovládu bieleho teroru tvrdením, že bol iba odpoveďou na červený teror. Dôsledne ale mlčia o tom, že červený teror bol v porovnaní s bielym terorom iba kratučkou časovou epizódkou, a že počet jeho obetí bol cca 5 až 10 násobne nižší (podľa rôznych autorov).
17. 1. 1920 vyšiel ďalší maďarský zákon o „autonómii“ Slo-
venska, ktorý bol ďalším nevydareným pokusom o opätovnú okupáciu územia Slovenska.
1. 3. 1920 – maďarský parlament vyhlasuje Maďarsko kráľovstvom na čele s regentom Miklóšom Horthym. Horthy sa potom stal regentom kráľovstva bez kráľa a admirálom bez mora, z čoho si robila srandu celá Európa, najmä Taliani.
4. 6. 1920 – Mierová zmluva s Maďarskom bola podpísaná
vo Versaille 4. 6. 1920. Maďarská špinavá propaganda ju počas celej doby, interpretuje nepravdivo a robí tak dodnes.
26. 9. 1920 – zavedenie „numeru clausu“ (limitné číslo). V roku 1920 vydal maďarský parlament zákon čís. XX., ktorý splnomocňoval ministra školstva, aby určil najvyšší počet židovských poslucháčov na právnických akadémiách a na vysokých školách. Cieľom tohto zákona bolo, aby boli židovskí študenti vytlačení z vysokoškolského štúdia. Od schválenia tohto zákona boli židovskí študenti prijímaní v podstatne menšom percente a boj
opozície proti tomuto zákonu bol márny, lebo maďarský parlament nebol ochotný zrušiť toto ustanovenie.
26. – 30. 3. 1921 – prvý pokus Karola Habsburského o vládny puč. Viete, ako nakoniec dopadol Habsburg Karol I.? Dvakrát sa pokúsil stať sa uhorským kráľom, a dvakrát to skrachovalo pre zradu maďarskej šľachty, ktorá sa radšej pridala k Horthymu, a tým ho potopila. Po nezdarenom druhom puči ho aj s rodinou odviezol po Dunaji britský delový čln, a potom krížnik dopravil na Kanárske ostrovy, kde vo Funchale Karol I. zomrel a celá demokratická Európa si oddýchla. Dnes sa pokúšajú z neho falšovatelia histórie vyrobiť mučeníka, cirkev ho celebruje, pretože istá mníška sa vraj modlila k jeho menu a vymodlila si vyhojenie bercových vredov. Aj takto sa vytvára dnešná „moderná“ história, za požehnania cirkvi svätej. Monarchisti v spolupráci s cirkvou ho vyhlasujú za mučeníka.
Že by sme sa opäť vracali do stredoveku?
6. 11. 1921 – detronizácia Habsburgovcov


Tak ako to robili Maďari pred 100 rokmi, tak aj dnes robia všetko preto, aby zo Slovenska opäť urobili svoju kolóniu.

Nepodceňujte historické skúsenosti!

Dátum poslednej aktualizácie: 25.november 2013