Počet strán: 280
Autor: Július Cmorej
Jazyk: slovenský
Michalská ulica
Patrí medzi najstaršie ulice mesta. Uličný ťah sa ustálil ešte pred založením mesta obstavaním obchodnej cesty, ktorá viedla na Moravu. Koncom 13. storočia zahrnuli ulicu do novozaloženého mesta a definitívne ustálili jej domové parcely.
Do mesta sa vstupovalo cez Michalskú bránu a barbakan pred ňou. Je jedinou mestskou bránou, ktorá sa zachovala dodnes. Pochádza z prvej polovice 14. storočia a jej dnešný vzhľad je výsledkom viacerých prestavieb. Pred bránou bol v 15. storočí postavený barbakan, ku ktorému viedol padací, od roku 1727 kamenný most. Na pohľadnici č. 41 je vidieť vežu Michalskej brány, vľavo je pôvodná zástavba na mieste Domu obuvi. Na pohľadnici č. 42 je most cez priekopu a začiatok barakanu. Vľavo na moste je socha sv. Jána Nepomuckého, ktorého kópia je dnes na tomto mieste.
Hviezdoslavovo námestie
Pôvodne voľný priestor pred hradbami, ktorý nesmel byť zastavaný kvôli dobrému výhľadu obrancov mesta. Týmto priestorom pretekalo aj vedľajšie dunajské rameno. Architektonicky sa tento priestor začal dotvárať po 1775, keď zasypali priekopu a začali postupne búrať mestské hradby. Nové domy postavili na zadných častiach parciel domov na dnešnej Panskej ulici. Pôvodnú zástavbu nahradili v 19. storočí nové klasicistické neoslohové paláce a nájomné domy.
Obchodná ulica
Celkový pohľad na Obchodnú ulicu. V 13. storočí ako cesta spájala mesto s osadou Széplak, ktorá ležala v oblasti dnešnej Mariánskej ulice. Jaj postupnou zástavbou v 14. a 15. storočí vznikla predmestská ulica. Roku 1500 bolo na ulici 61 domov a majer. Domy si tu stavali prevažne remeselníci – ako hrnčiari, kováči, voskári. Na mieste nárožia medzi Vysokou a Obchodnou ulicou stál od stredoveku mestský nevestinec. Z jeho príjmov mesto vyplácalo kata, ktorý bol zároveň správcom domu. Od polovice 15. storočia stála pred nevestincom mestská brána vonkajšieho opevnenia. Električka cez Obchodnú jazdila v rokoch 1899-1921 a opätovne bola obnovená v roku 1981.
Námestie SNP
Na mieste dnešného námestia SNP bol voľný priestor okolo vnútorných hradieb mesta. Postupná zástavba tohto priestoru sa začína v 18. storočí. Zakrivenie línie hradieb rozdeľovali námestie na tri časti a každá sa nazývala podľa trhu, ktorý sa tam konal. V dolnej časti bol chlebový, neskôr hydinový trh, v strednej časti chlebový trh, v hornej časti kramársky trh. Roku 1879 všetky staré názvy zrušili a zaviedli nový názov Trhové námestie. Námestie sa stalo najrušnejším miestom Bratislavy. Sústredili sa sem obchody a pohostinské zariadenia. V 19. storočí tu bolo 91 obchodov a päť pohostincov.
Šafárikovo námestie
Priestor Šafárikovho námestia vznikol ako predpolie pri nájazde na Most Františka Jozefa, ktorý dokončili roku 1890. Predtým tu bolo otvorené priestranstvo na brehu vtedy ešte neregulovaného Dunaja, kde stál mestský majer.
Nábrežie Dunaja
Pohľad na ešte nezastavaný priestor medzi dnešným 3túrovým námestím, Šafárikovým námestím a Dunajom. Priestor vznikol zvýšením a vyrovnaním dunajského brehu v roku 1870 na podnet mešťanostu Henricha Justiho. Ulicu pred radom domov, ktoré sú obrátené k Dunaju, pomenovali na jeho počesť Justiho radom (Justilände, Justi sor, dnes Vajanského nábrežie). Na pohľadnici č. 320 vidieť v pozadí sochu Márie Terézie, na brehu Dunaja prístavné sklady Dunajskej paroplavebnej spoločnosti. Od sochy Márie Terézie prvá budova vpravo je Lafranconiho nájomný dom, vedľa neho Jurenákov neskoroklasicistický dom (bližšie pohľadnica č. 327). Voľný priestor medzi Dunajom a Justiho radom sa začal začiatkom 20. storočia zastavovať novým radom budov. Nové nábrežie, vzniknuté medzi Dunajom a novým radom budov, nazvali Fadruszovo nábrežie (Fadrusz János Quai, Fadrusz János köpart), dnes Fajnorovo nábrežie.
Hrad
Hrad ako jedna z dominánt mesta sa objavuje na množstve pohľadníc. Ale takmer vždy išlo len o jeho celkovú siluetu. Pohľadníc priamo Hradu a jeho areálu bolo k celkovému počtu pohľadníc o Bratislave vydaných poskromne.
Prvá zmienka o Bratislavskom hrade pochádza z roku 907. Jeho najstaršou časťou je korunná veža, postavená v roku 1245 (prvá zľava na pohľadnici č. 347). Hrad vznikol postupnou prístavbou k tejto veži. Trojpodlažný hrad s dnešnými rozmermi pochádza z roku 1430. Najväčší lesk prežíval za panovania Márie Terézie, ktorá ho dala roku 1765 prestavať a často a rada sa tu zdržiavala. Roku 1783 zriadili na hrade na príkaz Jozefa II. Cirkevný seminár. Na konci roku 1802 ho prebudovali na kasárne. Roku 1811 hrad vyhorel, zostal zrúcaninou až do roku 1956, kedy začala dvadsať rokov trvajúca rekonštrukcia. Rôzne úpravy a prístavby v hradnom areáli trvajú až dodnes.
|