7,97 €  (240 Sk)

Počet strán 180
Jazyk: slovenský
Autor: Jőrg Blech

.....V najbližších rokoch bol tento pokus ešte niekoľkokrát zopakovaný. Dr. Rosenhan a 7 rovnako duševne zdravých spolubojovníkov sa nechalo pod falošnými menami a s tými istými symptómami priviezť do 12(!) nervových kliník. Pravidlá experimentu predpokladali, že zdanliví pacienti by sa mali pokúsiť vlastnými silami sa dostať zase z ústavov von. Preto sa správali úplne normálne a ochotne; dodržiavali pravidlá ústavného života a brali predpísané psychofarmaká – každopádne iba zdanlivo. Predtým si nacvičili, ako sa tabletky udržia pod jazykom namiesto ich zhltnutia.
Zakaždým tu bola napínavá otázka:
Ako dlho by to mohlo trvať, kým psychiatri falošného pacienta odhalia a exemplárne z kliniky vyhodia?
A výsledok: Ani jediný zo zdanlivých pacientov nebol odhalený, v priemere boli zadržaní 3 týždne a všetci prepustení s psychiatrickou diagnózou, najčastejšie so „schizofréniou na ústupe“.
Falošní pacienti dostali 2100 tabletiek. Medzi nimi sa našli tie najrozličnejšie preparáty – hoci všetci predstierali tie isté symptómy. V jednom ústave bol dr. Rosenhan zadržaný dokonca 52 dní. „Či to len bol dlhý čas“, spomína si, „ale už som si na ústavný život náležite zvykol“. 1)
Druhýkrát si David Rosenhan urobil dobrý deň z psychiatrického zariadenia v opačnom pokuse. Kvôli tomu oznámil lekárom istej nervovej kliniky, že im v nasledovných troch mesiacoch pošle zdanlivých pacientov. Ibaže popravde im tentokrát poslal na prijatie nie zdravých, ale 193 skutočných pacientov. Avšak 10% z týchto duševne chorých bolo z ústavu vykázaných – s odôvodnením, že sú zdraví.
Zverejnenie pokusov v SCIENCE roku 1973 („O normálnosti v pomätenom prostredí“) otriaslo vierohodnosťou psychiatrie. Pokusy na sebe odhalili svojvôľu nervových lekárov. Podľa akých kritérií vlastne určujú hranicu medzi zdravím a chorobou? Psychológ Rosenhan dal odpoveď, ktorá znie povážlivo:
„Nech by sme boli osobne akokoľvek silno o tom presvedčení, že dokážeme ohraničiť normálne od abnormálneho, dôkazy sú jednoduché, nie naliehavé.“ 2)
Nové choroby duše
Táto dilema nemôže horlivosť (či chorobu z povolania?) psychiatrov potlačiť natoľko, aby normálne správanie nevyhodnotili ako stav vyžadujúci si liečenie. Opak je skutočnosťou. Počet duševných chorôb v oficiálnych „klasifikačných systémoch“ sa v posledných rokoch neobyčajne rozmnožil. V katalógu americkej veteránskej administrácie bolo po 2. svetovej vojne zapísaných len 26 psychických porúch. V dnes platnom „Diagnostic and Statistical manual of Mental disorders“ (DSM-IV) Združenie amerických psychiatrov uvádza 395 rôznych chorôb, ktoré možno diagnostikovať a následne sa s nimi vysporadúvať. V Nemecku používaný katalóg chorôb ICD-10 (International classification of diseases) sa riadi americkým zoznamom a bol v minulosti podobne obohatený o množstvo porúch.
Epidemicky sa šíriaca „pomätenosť a šialenstvo“ neplatí a neživí iba vrstvu neurológov a psychoterapeutov, ale prináša aj farmaceutickým firmám oslňujúce obchodné bilancie....