1,63 €  (49 Sk)

autor: Cawthorne Nigel
počet strán: 64
náhľad PDF (147 kB)

slovenský jazyk

...Bonifác I. (418 – 422) bol ďalší syn kňaza, ktorý sa stal pápežom. Nebolo to ale bez problémov, lebo mal soka menom Eulálius. Obaja boli riadne zvolení a na pápeža vysvätení v rovnaký deň, 27. decembra 418. Ale úspešný bol Bonifác, pretože bol blízkym priateľom Gally Placidie, sestry cisára Honoria.
Udalosti dospeli do krajnosti, keď v roku 440 n. l. pápeža Sixtusa III. (432 – 440) postavili pred súd za zvedenie mníšky. Keďže neexistovali očití svedkovia, jeho žalobcovia neboli schopní obvinenie riadne dokázať. Vo svojej obhajobe Sixtus rozprával biblický príbeh o žene pristihnutej pri cudzoložstve, čo sa mohlo považovať za tiché priznanie. A tak sa žiadny z jeho prelátov nepokúsil ,,kameňom hodiť ako prvý.
Pápež Lev I. (440 – 461) sexuálnu skazenosť múdro využíval na to, aby rozšíril politickú moc cirkvi. Cisár Valentinián III. bol muž, ktorý obľuboval roztopašné dobrodružstvá a jeho matka, Bonifácova stará priateľka Galla Placidia, urobila všetko, o čo ju pápež požiadal. Valentiniána v jeho výstrelkoch podporovala, aby mala s pápežom Levom voľnú ruku pri vládnutí nad tým, čo z rímskej ríše zostalo.
Avšak Galla Placidia urobila katastrofálnu chybu. Vo svojej rastúcej oddanosti Svätej stolici sľúbila Bohu panenstvo svojej dcéry. Lenže čo čert nechcel, zistila, že jej dcéra je tehotná. A tak nešťastné dievča radšej zamurovali v kláštora. Našla však nejaký spôsob a poslala list Hunovi Attilovi, v ktorom mu sľúbila polovicu Talianska ako veno, keď príde a zachráni ju. Attila na výzvu odpovedal a skoro by sa to bolo aj podarilo. Svet dnes mohol vyzerať úplne inak. Jeho lúpežiaca a drancujúca armáda bola v čase, keď došla k Rímu, vyčerpaná a Levovi sa podarilo presvedčiť ho, aby sa vrátil. A čo bolo potom?
Valentiniána III. zavraždil jeden z jeho dôstojníkov za to, že mu znásilnil manželku. Žena čoskoro nato zomrela a dôstojník žiadal, aby s ním spala Valentiniánova vdova. Tá poslala list Gaisericovi, náčelníkovi Vandalov a žiadala ho, aby prišiel a zachránil ju. Lev sa pokúsil presvedčiť aj jeho, aby sa tiež vrátil späť, ale Vandali boli oddýchnutí a rozhodli sa Rím vyplieniť. Avšak Lev vraj hovoril tak presvedčivo proti znásilňovaniu, že Vandali väčšinou všetky rímske ženy nechali na pokoji, keď v roku 455 drancovali mesto.
Lev I. sa počas celého tohto obdobia správal pomerne čestne. Ale aj tak to bol čudák. Ťažko dnes dokázať, či je to pravda, ale vraj bol veľký pedant, čo sa týka panenstva žien. Žiadal, aby ženu vo svojej panenskej čistote skúšali šesťdesiat rokov, kým sa stane mníškou. Pritom biskupom bolo dovolené mať manželky za predpokladu, že s nimi zaobchádzali „ako so sestrami“.
Na druhej strane bol to sadistický mučiteľ. Keď začal s potláčaním manicheizmu, kresťanskej sekty, ktorá mala iný názor na niektoré teologické otázky, obvinil ju z pohanstva a jej stúpencov brutálne mučil. To, čo chcel počuť od svojich obetí, bolo veľmi špecifické. Obete násilím donútili, aby sa priznali, že miešali spermie s hostiami a na tento účel pri oltári používali mladé dievčatá. Lev bol tiež prvým pápežom, ktorý vyžadoval právo dať zabiť kacíra – t.j. kohokoľvek, kto s ním nesúhlasil….